Bol som v osade. Ani cigánskej, ani rómskej. Bola cigánsko-rómska

Autor: Milan Ftorek | 9.3.2011 o 15:53 | (upravené 9.3.2011 o 16:02) Karma článku: 8,69 | Prečítané:  2228x

(foto na konci blogu) Známi mi vraveli, že je to šialený nápad. Že riskujem život alebo minimálne fotoaparát. No mne to nedalo. Chcel som vidieť cigánsku osadu nie len z médii a nestačilo mi na ňu pozerať ani zblízka. Chcel som ísť dnu. A tak som sa s ďalšími tromi spolužiakmi-žurnalistami do jednej vybral. Jej názov ani polohu spomínať nebudem. Nie je to totiž vôbec dôležité. Dôležité sú zážitky, o ktoré sa teraz s vami v nasledujúcich riadkoch podelím.   Mimochodom, i keď sa to tak bude spočiatku možno zdať, nejde o ďalší „čierno-biely“ článok, akých je na túto tému z oboch strán požehnane. Veci, ktoré som videl a počul priamo v osade, mi miestami doslova vyrážali dych a čiastočne mi zmenili nazeranie na cigánsku, respektíve rómsku problematiku.

Z autobusu sme v dedine vystúpili len my. Vlastne to ani nebolo v dedine, ale na neďalekom rázcestí. Po desiatich minútach chôdze sme sa však dostali do obývanej časti tohto malebného vidieckeho kraja. Na prvý pohľad normálna, bezproblémová dedinka, akých je na Slovensku tisíce. No stačí sa pozrieť bližšie a zrazu vám čosi nesedí. Viete, že je tu niečo nezvyčajné, ale netušíte čo by to mohlo byť. A v tom si to uvedomíte – ostnatý drôt. Nie meter, nie desať, ani sto. Kilometre! Okolo (takmer) každého domu (toto bolo ešte v „bielej“ časti dediny, pozn. autor).


dedina

Ideme ďalej. Vyzbrojení diktafónom a mojou zrkadlovkou hľadáme centrum, teda krčmu, kde by sme mohli vyspovedať miestnych. Prichádzame k (podľa otváracích hodín) otvoreným potravinám, na dverách však visí veľký zámok. V momente k nám pribehlo 8 malých „cigánčiat“ vo veku asi 10 rokov a začalo nám oplzlo nadávať. Skutočne oplzlo. Následne sa časť z nich rozhodla, že pôjde na „nákup“ do potravín, pri ktorých sme stáli. Keďže však zámok na dverách ešte stále neúnavne držal , snažili sa domôcť ich otvorenia klopkaním, klopaním a búchaním. Predavačka, ktorá sa zdržiavala dnu, však radšej zašla preč z nášho zorného poľa niekde do skladu a tak sa vidina návštevy potravín rozplynula tak rýchlo, ako rýchlo zmizli cigánčence. To bol na dlhšiu dobu posledný kontakt s miestnou cigánsko-rómskou komunitou. V dedine sme stretávali ďalej už len bielych. Z ich rečí nám však naskakovala husia koža. Útoky sekerou, vykrádačky, či potieranie stien domov výkalmi zo strany Cigáňov (rozhodol som sa, že tých neprispôsobivých budem volať Cigáni a tých slušných Rómovia) nie sú ničím výnimočným. Obyvatelia si na tento „životný štýl“ zvykli a ostávajú síce frfľajúci, ale apatickí.

 

osada

Každý posilnený jedným pivom z miestnej útulnej krčmy sa za sprievodu dvoch obecných policajtov (policajná eskorta bola na ich odporúčanie – my nie sme žiadni poserovia! :)) vyberáme do osady. Zvedaví „spoluobčania“ začínajú vychádzať zo svojich príbytkov a zvedavo pozorujú pomaly prichádzajúcu (a im určite dobre známu) policajnú „feldu“. Po vystúpení z auta si niektorí pýtajú poštu. To preto, lebo poštárka do osady už roky nechodí a tak sa o jej rozvoz stará obecná polícia. Dávame sa do reči so staršou pani. Po uistení, že sme skutočne len študenti žurnalistiky, ktorý dostali za úlohu napísať antidiskriminačný článok z nej opadá počiatočná nervozita a ochotne odpovedá na naše otázky. Teda až do chvíle, kým som nevytiahol môj Canon. Po tom, ako ma presvedčila, že ak ju vyfotím, mi ho rozbije sa vzdávam a vzďaľujem sa sám hlbšie do osady fotiť prostredie. Stretávam podozrievavo poškuľujúcich dospelákov, ochotne pózujúce deti, dobrovoľníkov z akejsi cirkvi snažiacich sa naučiť miestne deti pravidlá hokeja, množstvo psov a Digi resp. Magio satelitov. Zrejme typická západoslovenská cigánsko-rómska osada, hovorím si.

 

šok

Po čase sa dostávame k malému murovanému domčeku. Jeho majitelia nás už čakajú pred dverami. Asi sa k nim miestnymi informačnými kanálmi dostali zvesti o našej mierovej výprave. Po zočení, že mám foťák, ma hneď pozývajú dnu. Fotiť. Ich samotných aj príbytok. To ma trochu prekvapilo, keďže všetci ostatní v osade sa foteniu odhodlane bránili. No skutočné prekvapenie nastalo až po vstupe do „chatrče“. Cítil som sa, akoby som vošiel do iného sveta, akoby som prešiel cez stargate (pre tých čo nevedia o čom je reč, ide o bránu, cez ktorú sa v jednom televíznom seriáli chodilo do iného sveta). Zvnútra to už nebola chatrč, ale čistý, moderný a elektronikou prešpikovaný luxusný byť. Študentské internáty v Bratislave sú oproti tomu juhoamerické slumy. Bez nadsázky. Zisťujeme teda, že aj v osade možno nájsť slušných, pracujúcich (i keď mnohokrát načierno) a účty platiacich Rómov. A nie je ich veru málo. Majú však smolu, že sa narodili v osade, kde im početná komunita Cigáňov ničí nie len ich renomé, možnosť pripojiť sa bezproblémovo k vode ale i samotné životy. Chybou, za ktorú si však môžu sami je, že všetky ich domy sú postavené načierno a tak ich obec môže kedykoľvek zákonne zbúrať.

 

Do tej najhoršej časti osady sme sa bohužiaľ dostať už nestihli. Tlačil nás čas a policajti mali na práci aj iné veci ako sprevádzať po osade štyroch dobrodrúžnych študentov žurnalistiky. Možno nabudúce.

 

záver

Inkriminovanú obec sme opúšťali so zmiešanými pocitmi. Je úplne jasné, že nie všetci Cigáni resp. Rómovia sú rovnakí. Na jednej strane je skupina, ktorá je slušná a pracovitá, na tej druhej sú však tí agresívni a neprispôsobiví. Bolo mi ľúto bielych obyvateľov priľahlej dediny. To, že im prítomnosť osady negatívne poznamenáva životy od útleho detstva (šikana na základnej škole) až po starobu (vykrádanie záhrad a vandalizmus) je neodškriepiteľný fakt. Oni si chcú prosto žiť svoje životy v rodnej obci bez strachu o svoj majetok či holý život. Nezaujíma ich, že v osade žije aj nemalý počet tých slušných, ktorý by v živote neukradli ani cent. Pociťujú dôsledky len tých zlých.

 

riešenie – uplatniť zákon a nediskriminovať!

Podľa môjho názoru je jediné možné riešenie v tejto obci zbúranie ilegálnej cigánsko-rómskej osady, pričom slušným a účty platiacim Rómom by boli ponúknuté nové sociálne byty. Neplatiči by ostali žiaľ na ulici. Ako každý iný v podobnej situácii. Ak by v dôsledku toho začali páchať trestnú činnosť, boli by odsúdení. Ako každý iný...

FOTO:

život v osade

 

ostnatý drôt na každom kroku

 

štvornohí miláčikovia

 

západ slnka v osade

 

rómske dieťa

 

interiér "chatrče"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?