Úspešní „nevzdelanci“, ktorí dobyli svet (Zbytočné vzdelanie? 2)

Autor: Milan Ftorek | 8.7.2012 o 18:00 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  2400x

Berte to ako voľné pokračovanie môjho predchádzajúceho blogu Chceli skončiť inak. Tentoraz by som rád spomenul ľudí, ktorí aj napriek tomu...vlastne hlavne vďaka tomu, že nešli na výšku, urobili dieru do sveta. A nie len to. Splnili si sny. Sny, ktoré žiaľ väčšina ľudí pod náporom vysokoškolských povinností či absolventského vytriezvenia radšej smutne oželie.

Aby bolo jasné, nezavrhujem vysokoškolské štúdium ako také. Sú povolania ako lekár, technik či právnik, kde to bez neho nejde. No na druhej strane, „výška“ skutočne nie je pre väčšinu ľudí žiadna nutnosť. Veď predsa nepotrebuješ študovať podnikanie, aby si sa stal úspešným biznismenom, nepotrebuješ IT titul, aby si bol skvelý webdizajnér, no a dokonca nepotrebuješ ani absolvovať filozofickú fakultu, aby si vedel oprážať hamburgery v mekáčí.

To, že sa vysoká škola nerovná úspešná kariéra je snáď už väčšine ľudí jasné. Na Slovensku, kde rôzne univerzity a univerzitky chŕlia rok čo rok nových sociálnych pracovníkov, filozofov, ekonómov a podobných zbytočných* absolventov, to platí obzvlášť. Bodka. Už sa opakujem. Ja sa vám však teraz snažím predostrieť ešte zaujímavejší fakt: vysoká škola nie je vôbec potrebná k úspechu. Dokonca niekedy je skôr jeho hrobárom.

Konkrétne príklady sú však zaujímavejšie, ako tieto táraninky, všakže.

A viete ešte čo? Štyria z piatich najbohatších ľudí v USA výšku buď nedokončili, alebo do nej ani len nenastúpili (Bill Gates, Sheldon Adelsen, Lary Ellison, Paul Allen). To je len taká pikoška na úvod a tramta ra rá, poďme na to:

 

peterthiel.jpg

Peter Thiel, zakladateľ PayPal, síce vysokoškolský titul má, no nie je v našom zozname na prvom mieste náhodou. Som si vedomý, že mnohí fanúšikovia vysokoškolského štúdia ma budú pod týmto blogom kritizovať s penou okolo úst. No takí by v tom prípade pána Thiefela zrejme rovno ukameňovali. Je totižto natoľko „drzý“, že si dovolil ponúknuť 24 vysokoškolským študentom grant v hodnote $100 000, len za to, že nechajú výšku a pôjdu za svojim podnikateľským snom. Kacír jeden!

No poďme už konečne k tým sľúbeným nevzdelancom, čo prišli k úspechu ako slepé kura k zrnu:)

henry-ford.jpg

Henry Ford. Tento zámočnícky učeň o vysokoškolský titul ani len nezakopol. No i napriek tomu dokázal založiť a naštartovať jednu z najväčších automobiliek sveta. Navyše, ako prvý zaviedol v tomto odvetví výrobný pás, čím spôsobil v automobilovom priemysle doslova revolúciu. Tento vynález dovolil Fordovi predávať autá lacnejšie, no s oveľa väčším ziskom, keďže počet predaných vozidiel neustále rástol. Tajomstvo jeho úspechu tkvie vo vytrvalosti; najskôr sa dostal do sporu s otcom, ktorý z neho chcel mať farmára, následne si založil automobilku, ktorá však skrachovala. Založil si druhú, no tú musel pre spory s investormi po čase opustiť. Nevzdal sa, požičal si od rôznych radových občanov dohromady 28 000 dolárov a rozbehol dnes neodmysliteľne známu spoločnosť Ford Motor Company.

 

1286558_john-d-rockefeller-rockefeller.jpg

John D. Rockefeller. Na vysokej škole sa „zdržal“ iba 10 týždňov, no ani to mu nezabránilo stať sa prvým americkým miliardárom. K práci pričuchol už ako 16-ročný, keď sa mu naskytla možnosť robiť pomocného účtovníka. Zarábal 50 centov denne. Prvých 50 dolárov si zarobil až za tri mesiace. Navyše sa rozhodol, že 6% svojho platu venuje každý mesiac charite. Neskôr túto čiastku zvýšil na 10%. Rockefeller zbohatol vďaka obchodu s ropou a založil v súčasnosti v USA ešte stále dominantnú spoločnosť Standard Oil. Tejto firme sa ako prvej podarilo znížiť cenu ropných produktov natoľko, že si ich mohli dovoliť i bežné domácnosti. Konkurenti ho však práve preto nenávideli. Rockefeller bol priekopníkom vo výrobe produktov od vazelíny cez palivá až po žuvačky. Jeho presvedčením bolo, že stať sa bohatým mu bolo predurčené od Boha a že jeho poslanie je sa o toto bohatstvo deliť s chudobnými. Preto bol Rockefeller známy aj pre svoje filantropické aktivity.

 

Soichiro_Honda_03_l.jpg

Soichiro Honda. Úspešný absolvent základnej školy v japonskej Futumate. Ďalšie vzdelanie už nechcel. A ani nepotreboval. Nikdy nebol veľkým fanúšikom formálneho vzdelania, čo mu v Japonsku, kde sa vzdelanie a tradície stavajú na piedestál, prinieslo nejedného neprajníka. Polená mu pod nohy hádzala aj japonská vláda, no on doslova z ničoho vytvoril automobilový gigant menom Honda. Praxou v rôznych autoservisoch sa stal skvelým mechanikom. Po nociach strávených v dielni sa mu podarilo skonštruovať malý motor, ktorý mohol byť pripevnený k bicyklu. A tak začal vyrábať motocykle, ktoré mali nečakane pozitívny ohlas. Pár rokov na to, povzbudený týmto úspechom, založil Honda Motor Company. V priebehu desiatich rokov predčil vo výrobe a predaji motocyklov dovtedajšieho hegemóna Toyotu a to nie len na japonskom, ale i americkom trhu. Neskôr sa Soichiro pustil do výroby automobilov, v čom bol nemenej úspešný a voz Honda Accord bol dokonca svojho času najlepšie sa predávajúcim autom v USA.

 

speeches_churchill.jpg

Winston Churchill. Meno tohto držiteľa Nobelovej ceny za literatúru a dvojnásobného premiéra Veľkej Británie sa nespomínalo vždy v takých superlatívoch, ako je tomu dnes. Churchill bol v škole veľký babrák a až trikrát musel zmeniť základnú školu pre slabý prospech. Rodičia sa zhodli, že z ich syna zrejme nič poriadne nevyrastie a tak určili, že bude vojakom. Ako tak sa následne, až na tretíkrát, dostal na vojenskú akadémiu. Pokiaľ ide o jeho kariéru, tak po skončení akadémie nastúpil do kavalérie (jeho otec ho chcel vidieť radšej v pechote, no tam požadovali matematiku, ktorú mladý Winston zo srdca nenávidel). Plat vojaka sa mu však málil (300 libier ročne) a tak sa rozhodol vstúpiť do politiky. Dokonca kandidoval do Dolnej snemovne, no na zvolenie mu chýbalo 300 hlasov. Po tomto neúspechu odcestoval do južnej Afriky ako vojnový dopisovateľ novín. Počas jedného prepadu ho však nepriateľské sily zajali a uväznili. Zo zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť a prejsť úctyhodných 500 km vlakom až na územie kontrolované Britmi. Toto dobrodružstvo mu doma prinieslo status vojnového hrdinu, z ktorého ťažil aj v následnej politickej kariére, kde so striedavými úspechmi kandidoval za liberálov aj konzervatívcov. Vo veku 62 rokov sa mu však podarilo stať prvýkrát ministerským predsedom a v súčasnosti ho považujú za jedného z najvýznamnejších štátnikov 20. storočia.

 

 

edison.jpg

Thomas Edison. Rozprávať začal až v štyroch rokoch a jeho neuveriteľne krátka, iba trojmesačná, anabáza v škole bola ukončená učiteľovou vetou: „Tento chlapec je príliš hlúpy na to, aby sa naučil hocičo!“ Nuž, pán učiteľ sa trochu sekol. Základné vzdelanie sa malému Thomasovi dostalo od mamy. Vidina strednej školy sa mu rozplynula v 12-tich, keď pre chorobu takmer ohluchol. Rozhodol sa teda pre samoštúdium a zahĺbil sa do rôznych vedeckých publikácii a chemických pokusov. Tie však po explózii počas jedného z nich stopol. Na živobytie si zarábal ako predavač (vlastných) novín a zeleniny. Zlom nastal, keď zachránil 3-ročného Jimmieho MacKanzieho pred istou smrťou pod kolesami vlaku. Jimmiho otec, prednosta stanice, bol Edisonovi natoľko vďačný, že mu ponúkol miesto operátora telegrafu (v tej dobe lukratívny flek) a aj ho patrične zaučil. Neskôr, ako 19-ročný, pracoval v tlačovej agentúre Associated Press. Dožadoval sa nočných služieb, aby mal menej práce a mohol sa viac venovať tomu, čo skutočne miloval – samoštúdiu a experimentom. Tie ho však stáli miesto, keď raz v noci rozlial na dlážku kyselinu sírovú, ktorá sa „prežrala“ o poschodie nižšie rovno na šéfov stôl. Hneď ráno dostal padáka. Práve to však nakoplo Edisona, aby sa začal naplno venovať experimentom a svoje vynálezy aj náležito speňažil. Len v USA je na jeho meno napísaných 1093 patentov a ďalšie stovky v vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku. Stal sa jedným z najvýznamnejších vynálezcov, akého ľudstvo kedy poznalo, a to bez vysokej školy.

 

walt-disney.jpg

Walt Disney. Čerešnička na torte. Jeho príbeh je snáď najviac poprepletaný tvrdými pádmi na hubu. O to je však jeho úspech cennejší. Walt nebol schopný dokončiť ani len strednú školu. Ako 16-ročný ju opustil, aby mohol bojovať za USA v Prvej svetovej vojne. Pre jeho nízky vek ho však odmietli. Rozhodol sa tak pripojiť aspoň k Červenému krížu. Vojna sa však o pár mesiacov na to skončila a mladý Walt o svoju prácu vodiča sanitky vo Francúzsku prišiel. Po návrate domov sa chcel zamestnať ako karikaturista v novinách, no keď sa mu to konečne po niekoľkých neúspešných pokusoch podarilo, šéfredaktor ho vyhodil pre „nedostatok kreativity a dobrých nápadov“. Napokon sa nad ním zľutoval jeho brat Roy a vybavil mu skúšobnú lehotu v reklamnej agentúre Pesmen-Rubin Art Studio. Disney sa tejto príležitosti chopil a vytvoril hneď niekoľko úspešných reklám pre rôzne noviny, časopisy, kiná či divadlá. Netrvalo dlho a založil si vlastnú reklamku, ktorej sa však nedarilo práve najlepšie. No len do chvíle, kým ho nezačali fascinovať pohyblivé animácie. Požičal si kameru, preštudoval návody, ako vyrobiť animovaný film, zazmluvnil miestne kino, aby premietalo jeho filmy a úspech bol na svete. Jeho rozprávky mali veľký ohlas. Založil si tak vlastné štúdio, zamestnal množstvo šikovných animátorov, no pre neschopnosť vyplácať mzdy čoskoro skrachoval. No ani tentoraz sa nevzdal, dal dokopy svoje našetrené peniaze a odsťahoval sa do Hollywoodu, aby tam založil spolu s bratom Disney Brothers´ Studio. Tam vytvoril legendárneho myšiaka menom Mickey Mouse, ktorý mu priniesol rozprávkový úspech a bohatstvo. Dvadsaťdva Oscarov snáď hovorí za všetko. Zaujímavosťou je, že Disneymu sa dokonca ešte aj dieťa podarilo splodiť až na druhý pokus, keďže prvé tehotenstvo jeho manželky Lillian sa skončilo spontánnym potratom.

Tento zoznam ľudí, ktorým som sa hlbšie venoval, bol viac-menej náhodný. Snažil som sa ich vybrať tak, aby ich životné príbehy neboli príliš podobné. Samozrejme, ľudí, ktorí dokázali veľa i bez tých pár písmeniek za či pred menom je množstvo a netreba chodiť až tak do ďaleko do minulosti. Veď kto by nepoznal mená ako Bill Gates, Steve Jobs, Marck Zuckerberg a podobne. Neberte preto tento blog ako encyklopedický exkurz do životov historických osobností. Je to totižto skôr pokus o odbúranie spoločenského mýtu o nevyhnutnosti vysokoškolského diplomu k dosiahnutiu úspechu. Pomôžte mu preto napríklad aj jeho zdieľaním. Ďakujem.

* - zbytočných z pohľadu presýtenosti trhu práce

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?